Viem, že o mne za mojim chrbtom hovoríš nepravdivé veci. Povedali mi to Tvoji bývali kolegovia, hovoria to naši spoloční známi.

Viem, že ma ohováraš, klameš a zavádzaš mnohých na verejnosti. A robíš to len preto, aby si mi vzala naše dieťa a aby si ospravedlnila svoje minulé amorálne správanie, tiež skutočné podlé motívy a aby si žila z mojich peňazí v štýle “veď chcem iba 700 EUR mesačne, hoci by som si mohla pýtať viac” – v súdnom spise naveky zaprotokolované. Roky si klamala rodine, svojim rodičom, známym a kolegom, aby si manipulatívne uľahčila a formovala ich vnímanie reality.

Robila si to viac ako 7 rokov na verejnosti, pred vlastnou rodinou, pred susedmi, pred súdom, spoločnými známymi a pred úradmi. A pred našim dieťaťom!

Všetko za mojim chrbtom, keďže nie si schopná a odvážna čeliť výzvam priamo – slušne, verejne a vecne – no vždy si volila cestu menšieho odporu a volila si cestu skazenej spoločnosti so zastaralým vnímaním role otca, vrátane vnímania sociálnej kurately, predstaviteľov základnej školy a Tvojich ekonomicky závislých a ctižiadostivých kamarátiek – lenivých, ambicióznych a neschopných matiek, odmietajúcich prijať slušný život. Matiek, snažiacich sa o uľahčenie si života vďaka neprimeraným požiadavkam na výživné od otcov svojich detí, matiek, parazitujúcich na chlapoch, otcoch a ex/partneroch.

Keďže to súdna prax, alibizmus, neschopnosť, strach úradov a všeobecne a historicky skostnatelé vnímanie role matky a otca po vzore 80-tych rokov minulého storočia – podporuje. Na rozdiel od západného sveta, ktorý už dlhé roky vníma rovnocennú rolu otca a matky vo výchove dieťaťa a po dlhé roky preferuje rovnocenné práva otcov.

Viem, že o mne za mojim chrbtom klameš pred našim dieťaťom, a tým mu ničíš jeho život a deformuješ jeho pohľad na svet a na rodinu. Malé dieťa, ktoré si zaslúži viac ako pre Teba typický zmysel pre manipuláciu, Tvoju nekonečnú zlosť, bezhraničný egoizmus a Tvoje finančné pohnútky.

Ubližuješ jemu, mne a rodine.

Robíš to za mojim chrbtom. Ohováraš, klameš, podvádzaš. Za mojim chrbtom.

Si vzadu – za mojim chrbtom.

A tam aj zostaneš.

Navždy. Za mojim chrbtom. Pretože tam je Tvoje miesto. Kým sa nezmeníš. A Ty sa nezmeníš. 

Čo nám môže život ponúknuť? Aké predstavy? Aké zážitky? Diverzifikáciu. Farby. Krásu. Všetko, čo je nielen dôležité, ale aj to, čo nás baví. Všetky maličkosti, ktoré tvoria náš život viac farebný. Veci nečakané, nepredvídané. Príbehy fascinujúce i tie skutočné, viac či menej prijateľné. Veci, ktoré prijímame také, aké sú, pretože ich nemôžeme alebo nechceme zmeniť.

Ale aj veci, ktoré musíme čo najskôr zmeniť, pretože náš život alebo život a šťastie našich blízkych je dôležitejší ako život a šťastie iných. A preto bojujeme. A ideme bojovať až do špiku kostí.

¿Qué nos puede ofrecer la vida? ¿Qué ideas? ¿Qué experiencias?
La diversificación. Los colores. La belleza. Todo lo que no sólo es importante sino también lo que nos entretiene. Todas las pequeñas cosas que hacen nuestra vida más colorida. Cosas inesperadas, imprevistas. Historias fascinantes y reales, más o menos aceptables. Cosas que aceptamos como son porque no podemos o no queremos cambiarlas.

Pero también cosas que tenemos que cambiar lo antes posible, porque nuestra vida o la vida y la felicidad de nuestros seres queridos es más importante que la vida y la felicidad de los demás. Y es por eso que luchamos. Y vamos a luchar hasta los huesos.

Všetko, čo nám prináša život.
Všetko, čo ožíva vďaka farbám prírody a našej fantázii.

Todo lo que nos trae la vida.
Todo lo que cobra vida gracias a los colores de la naturaleza y nuestra imaginación.

COINCIDENCE I CONSPIRACY I PREDICTION I WARNING *

*MAKE YOUR CHOICE or DYOR

CALIFORNICATION by RED HOT CHILI PEPPERS

“Psychic spies from China try to steal your mind’s elation”

“And little girls from Sweden dream of silver screen quotation”

And if you want these kind of dreams it’s Californication

“It’s the edge of the world and all of Western civilization”

“The sun may rise in the East at least it’s settled in a final location”

It’s understood that Hollywood sells Californication

“Pay your surgeon very well to break the spell of aging

Celebrity skin, is this your chin, or is that war you’re waging?”

First born unicorn

Hardcore soft porn

Dream of Californication

Dream of Californication

…

For more information follow the link/pic below

Jedinečné miesto. Druhá strana. Poľské Tatry. Jedinečné výhľady. Pohoda. Pokora. Prívetivosť. Pohostinnosť. Žiadna prehnaná komercia.

Navždy Beckov

Miesto, ktoré dáva zmysel. Ktoré chytí za srdce. Ilustruje krutú históriu i ponúkne relax súčasnosti.

Nádych bolesti, utrpenia, studenej steny, kde fauna i flóra bojuje o prežitie.

Nádej, povzbudenie, nové ciele.

Mystické miesto, ktoré dýcha energiou. A tú ponúka druhým. Kto ju nájde, rád ju využije. Kto ju nenájde, aspoň sa pokochá a iste nezabudne.

Viac na linku/foto nižšie

10 rokov

10 rokov, ktoré zmenili môj život. 10 rokov od narodenia môjho synčeka.

10 rokov, odkedy som sa stal otcom. 10 rokov, počas ktorých dennodenne musím dokazovať, že som dobrým otcom. Nie kvôli sebe alebo kvôli synčekovi. No kvôli predsudkom spoločnosti, ktorá otcov vníma ako druhoradých a menejcenných rodičov. Ktorých ambiciózne a ekonomicky ctižiadostivé expartnerky – matky spoločných detí – považujú otcov za zdroj príjmov a dieťa ako prostriedok na dosiahnutie svojich zvrátených cieľov.

10 rokov, počas ktorých som zmenil všetko vo svojom živote. Seba. Kariéru. Pôsobisko. Hodnoty. Majetok. Kamarátov.

10 rokov, ktoré venujem jedinému človeku na svete, a tým je môj syn.

10 rokov, počas ktorých zápasím s hlúposťou a aroganciou okolia a počas ktorých bránim dieťa pred zlom jeho najbližších.

10 rokov, keď poukazujem na porušovanie práv detí a práv otcov na Slovensku.

10 rokov, keď vyzývam úrady, súdy, parlament, vládu, detského ombudsmana i prezidentku, aby venovali pozornosť deťom a Európskemu dohovoru o právach dieťaťa.

10 rokov obhajovania sa a odolávania otázkam a podozreniam súdov a sociálnej kurately, keď na rozdiel od matky ja – otec – musím preukazovať, že som dobrý otec, že sa viem postarať, že viem zabezpečiť dieťa, viem mu vytvoriť podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj. Matky sa nikto nepýta. Matka je, mylne, archaicky a historicky z minulého tisícročia mylne považovaná za istotu, zatiaľ čo otec je vnímaný ako rušivý a nepotrebný element vo výchove (napriek teoretickým a milo znejúcim odôvodneniam súdov) a ako ekonomický činiteľ, ktorý v živote dieťaťa plní primárne rolu živiteľa s jeho povinnosťami a záväzkami voči dieťaťu a voči jeho matke.

10 rokov, ktoré sa preklopili do ďalšieho roka. Možno pôjde o ďalších 10 rokov. No viem, že pokiaľ bude hlúposť sebeckých matiek a okolia dieťaťa naďalej kvitnúť, tieto roky budú stáť za ten boj. Za všetko to úsilie, energiu a celý môj majetok.

10 rokov, ktoré ma posilnili v boji za slušný a spravodlivý život pre moje dieťa, ktoré zo srdca milujem.

Všetko najlepšie, synček môj zlatý. Ľúbim Ťa.

Hasta los huesos

Ďalšie zaujímavé príbehy, rozum skúšajúce, ekonomicky podtrhujúce, či iba mimoplanetárne nájdete tu:

Tá najlepšia facka…

Nie je tá, ktorá je fyzická. No je to to tá, ktorú človek dostane od samého života. Sadne a zabolí. Sadne a zapôsobí. A pokiaľ sadne opakovane, nezostane iné, ako sa nad takýmto darom života zamyslieť.

Aktuálne prepieraná téma v spoločnosti. Bola facka potrebná a správna alebo nie? Pomohla alebo nie? Spôsobila problémy, alebo naopak niekoho posilnila? Alebo táto aktuálna téma slúži na odvrátenie pozornosti od pálčivých tém spoločnosti, na ktoré nikto nemá odpoveď? Alebo pod zámienkou či už likvidácie alebo obmedzenia protivníka pred voľbami poslúžila ako zbraň progresívnych tém, keďže Pride month skončil, Coup na východe nebol coupom a Príbeh slabej prezidentky už nikoho nebaví?

Facka. Bola fyzická. Išlo o násilie? Útok? Agresiu? Alebo obranu? Výchovu? Vzduchom chladenú výstrahu?

Kto zažil situáciu ako konkrétny darca pred tým, ako daroval, vie pochopiť milisekundám racionálneho rozhodovania alebo menej racionálneho impulzívneho pudu. Môžeme s odstupom, keďže sme to nespôsobili, hodnotiť, súdiť, odsudzovať a potopiť, alebo naopak sa vcítiť, pochopiť, podporiť a nezatracovať. Nastáva i tretia možnosť – zostať neutrálny. Politicky, diplomaticky, flegmaticky alebo jednoducho neschopný, a teda mlčať a neprejaviť sa. Samozrejme – nikto nemá povinnosť zaujať postoj a vyjadriť sa.

Násilie je zlé. Tak voči ženám, ktoré sa dlhodobo stavajú do role utláčaných (finančne, v zamestnaní, politike a v rodine), ako i voči mužom, ktorí sú pre zmenu podceňovaní, súdnou praxou vo sfére rodinných vzťahov utlačovaní, považovaní za menejcenných a neschopných otcov. No hlavne je zlé voči deťom. A násilie voči deťom si priam pýta okamžité potrestanie násilníka. Matky, otca, inej ženy, iného muža.

Trestný zákona jasne vymedzuje krajnú núdzu a nutnú obranu. Nevylučuje konkrétne prostriedky. Nevylučuje zbrane, nevylučuje facku. Definuje obranu primeranú útoku. Trestnú zodpovednosť, primerané použitie zbrane. Silné rozrušenie spôsobené útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Nejde v prípade útoku na dieťa o primeranú reakciu a ochranu jeho života a zdravia? Primerané použitie zbrane, resp. primeraná facka.

Čo však robiť, ak je dieťaťu ublížené a/alebo opakovane a dlhodobo ubližované?

Dočítate sa na linku/obrázku nižšie:

Ďalšie zaujímavé príbehy, rozum skúšajúce, ekonomicky podtrhujúce, či iba mimoplanetárne nájdete tu:

Tak to začalo… 06/2021. A nasledovalo:

Diskusia. Nenávisť. Udania. Hanba. Otázky. Odpovede. Zohľadnenie. Sebareflexia. Opovrhnutie. Pochopenie. Urážky. Osočovanie. Ješitnosť. Hnev. Manipulácia. Plač.

A ako to bude pokračovať?

Čakajte… 2023

---

Hasta los huesos.

Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu:

NORMÁLNY. Kto alebo čo je normálny/-ne?

Význam:

1. zvyčajný, bežný, obyčajný, obvyklý, pravidelný, priemerný človek
   1. duševne zdravý;
   2. neodlišujúci sa od priemeru, v súlade so zvyklosťami a predpismi, nevybočujúci z obvyklej miery alebo stavu; prirodzený;
2. zodpovedajúci/predstavujúci normu;

Podľa ďalšieho výkladu:

Štatistické poňatie – Súlad jedinca alebo skupiny s väčšinou. Vymedzenie normality je závislé na početnosti alebo intenzite posudzovaných prejavov. Využíva sa predovšetkým, keď je možné spoločenský jav kvantifikovať.

Sociokultúrne poňatie – Hodnotenie firmy je sociokultúrne podmienené. Za normálne býva považované to, čo je v danej spoločnosti a kultúre obvyklé. Môže dochádzať ku stereotypným postojom a javom, s ktorými nemá daná spoločnosť skúsenosť.

Preložené do ľudskej reči, vzťahujúc na definíciu normálneho človeka:

Kto je normálny? Ten, kto žije podľa uznaných pravidiel, kto koná spôsobom stanoveným smernicami, pravidlami, zákonom.

Normálny je ten, kto sa správa tak, ako sa správa v rovnakých situáciách a na rovnakom mieste väčšina.

VÄČŠINA. Čo je to väčšina?

väčšina -y (ž. rod): väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získaťvo voľbách v., …

Matematicky vyjadrené – viac ako 50%

Z tohto pohľadu, v konkrétnom prípade, na konkrétnom územne vymedzenom mieste, presne popísaným spôsobom, v situácii pretrvávajúcej neskutočných (hoci – paradoxne jazykovedne synonymicky reálnych) 7 rokov, kde otec bojuje o práva dieťaťa a o svoje otcovské práva proti egoistickej a ekonomicky ambicióznej matke, proti systému, založenom na archaickom vnímaní role otca a matky z minulého tisícročia, proti súdnej praxi založenej na ceste ľahšieho odporu, obvyklým, resp. skostnatelým spôsobom vymykajúcim sa zo zaužívaných trendov vyspelejších štátov a ignorujúcich predošlé judikáty Najvyšších či Ústavných súdov tak na Slovensku ako i vrámci EU.

Takýto otec nie je normálny. Za normálneho otca nie je považovaný taký otec, ktorý svojim konaním a výrazne obmedzenou úrovňou a schopnosťou prispôsobiť sa predsudkom a škodlivým pozostatkom spoločensky adaptovaných súdnych rozhodnutí a preferencií úradov a kolíznych opatrovníkov, ktoré vytvárajú podklad pre strojové rozhodnutia a odporúčania ďalších generácií sudcov a sociálnych pracovníkov (resp. sudkýň a kolíznych opatrovníčiek, keďže tie genderovo tvoria viac ako 90% na bežných prvostupňových súdoch a na všetkých úradoch) ide proti týmto rozhodnutiam a ich konaniu.

Za normálneho otca nie je považovaný ten, ktorý bojuje o svoje dieťa, ktorý nepodlieha iracionálnemu vydieraniu matiek, ich nekončenému psychickému tlaku a bezhraničnej manipulácii založenej na primitívnej argumentácii v zmysle predstieranej snahy o zabezpečenie dobra pre dieťa, ktoré podľa ich teórie spočíva v nepreukázateľnej a ničím nepodloženej stabilite, ktorú mu “môže poskytnúť ona – jedine ona – matka”, alebo bezduchá a neobjektívna, manipulatívne citovo populárna, no s obľubou používaná fráza “dieťa musí byť s matkou”.

Hrdo prehlasujem, že nie som normálny otec. Pretože vybočujem zo zaužívaných pravidiel a praxe, odmietam stupiditu, ktorou sa historicky a v rozpore so zdravým úsudkom už dávno sa zmenenenej doby vyznačujú zodpovedné inštitúcie konajúce podľa spoločenskej objednávky a odmietam sa prispôsobiť egoisticky a finančne nesvojprávnej matke a v neposlednom rade skostnatelým úradom, ktoré poznajú dieťa len podľa jeho mena a podľa obsahu správ od pediatra a od riaditeľky školy (pričom ide len o predpísaný formulár s možnosťou editovania mena dietaťa a dátumu vykonania správy) vyžiadanej len na príkaz súdu.

Nesprávam sa ako väčšina. Nesprávam sa tak, ako to vykresľujú normy, prax a očakávania spoločnosti vo sfére prikázaného správania založeného na nepísaných, archaických a potreby dieťaťa ponižujúcich pravidlách. Netvorím súčasť väčšiny. Nie som otec, ktorý sa nevie alebo nechce postarať o dieťa a vzdá sa ho v prospech matky. Nie som otec, ktorý deformuje pohľad dieťaťa na svet a ktorý mu svojim konaním, podporujúc iracionálne konanie matky, ukazuje, že otec nie je vo svete dieťaťa potrebný a “predsa mu stačí iba maminka”.

Som hrdý, nenormálny otec. A budem v tom pokračovať ďalej.

Hasta los huesos.

Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu:

(Príbeh podľa skutočnej udalosti – podľa rozprávania dieťaťa, ktorému je možné veriť viac ako komukoľvek inému na svete. Podľa obsahu rozprávania je však príbeh zároveň mysteriózny, pokiaľ nie je možné použiť priam pojem manipulatívny až lživo podkreslený, a to v momentoch, práve tých, keď v príbehu matka dieťaťa popisuje dieťaťu to, čo sa údajne udialo. Logicky a racionálne zmýšľajúci čitateľ tohto blogu pochopí. Psychiater a klinický psychológ sa zamyslí. Od úradov, ktoré aktuálne premýšľajú a rozhodujú, nečakám ani len zamyslenie a už vôbec nie zohľadnenie… Nie je to v ich silách, vzorcoch správania, zaužívanej súdnej praxi, celospoločenskej objednávke a ani v riskovaní spočívajúcom v individuálnom sa vymedzení z toho, čomu i sami neveria.)

Hlavné postavy: dieťatko, matka, škrečok, Mikuláš

Vedľajšie postavy: nikto

Dieťatko malo doma škrečka.

Dieťatko malo doma škrečka. To malé, milé, jemne chlpaté zvieratko. Milovalo ho. Jeho smiešne správanie, neskutočne rýchle behanie a útulný a absolútne úžasný a mojkací plyšový vzhľad. Pozorovalo ho, tešilo sa z neho a tešilo sa na neho. Rado sa nim všade a aktívne pochválilo. Keďže žilo s maminkou samo (maminka sa tak pred pár rokmi rozhodla, no o tom nie tu, ani týmto spôsobom), bolo jeho súčasťou a dotvorením jeho života, ako náhrada straty otca prostredníctvom domáceho miláčika (podľa maminkinej stratégie postupného odlúčenia dieťaťa a otca – viac TU).

Vráťme sa späť…

Dieťatko malo doma škrečka. Milovalo ho… Tešilo sa z neho. Potom prišiel Mikuláš. Šiesty december roku x-1. Deň, ktorému malé dieťa a milujúci rodič dáva význam, aký je jedným z tých mála jedinečných, na ktorý sa tešíme v každom roku vždy a všetci, dospelí či maloletí.

No škrečok to tak nevnímal.

Bolo mu to jedno. Mikuláš/NeMikuláš.Toho dňa a roku x-1 náhle zmizol.

Ďalej sa dočítate na linku/obrázku nižšie:

Ďalšie zaujímavé príbehy, rozum skúšajúce, ekonomicky podtrhujúce, či iba mimoplanetárne nájdete tu:

(inšpirované skutočnou udalosťou)

Hlavné postavy: dieťatko, matka, vtáčatko-bäbätko a vtáčatko-maminka

Vedľajšie postavy: tatík

V meste, nijak výnimočnom, v jeho samotnom strede, v luxusnom, hoci z viacerých ohľadov chladnom byte, žila jedna matka s dieťatkom. Netvorili rodinu, keďže matka, inak sebecká, arogantná a ekonomicky ctižiadostivá žena, sa rozhodla pre ľahký život bez potrebného úsilia, no hlavne s vidinou zabezpečenia si svojho luxusného života vďaka majetku a príjmom otca dieťaťa. A tak jedného mrazivého dňa so sebetypickým chladom a selektívnym kľudom na úrovni psychopata vymenila zámky na dverách, zakázala otcovi vstup do bytu a dieťa odstrihla od svojho otca, dúfajúc, že otec o dieťa záujem neprejaví a dieťa naň rýchlo zabudne.

Ďalej sa dočítate na linku/obrázku nižšie:

Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu:

Nové posty – zážitky z ciest.

Béžová Malta – Čierna Etna – Skryté Chorvátsko – Umelecký Székesfehérvár

Viac na linkoch nižšie. Stačí kliknúť a ocitnete sa na chvíľu mimo slovenskú realitu.

EGO-MATKA – matka hľadiaca na seba, bez logického a triezveho vnímania sveta a morálky, ignorujúca potreby a záujmy dieťaťa. Ďalej matka ekonomicky ctižiadostivá, prostredníctvom súdu sa dožadujúca zachovania svojho ekonomického štandardu dosiahnutého vďaka životaschopnému parnerovi – otcovi spoločného dieťaťa, ktorého chce za každú cenu vylúčiť zo života dieťaťa, a to bez toho, aby ku svojmu štandardu prispela poctivou prácou, resp. mohla do práce chodiť v papučkách.

Charakter človeka, jeho správanie, rebríček hodnôt a priority sú u ľudí vnútorne vyrovnaných so sebou samým stále, a teda nemenné.

Nie je však nijak výnimočné, že ľudia s menej vyvinutým zmyslom pre zodpovednosť, morálne hodnoty, racionalitu, cit a lásku prispôsobujú svoje konanie úmyselne či podvedome situácii, ktorá sa z povahy dôležitosti veci samotnej prejavuje viac či menej intenzívne.

Stačí kliknúť na link/obrázok nižšie a dozviete sa viac.

Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu:

Niet mnoho o čom hovoriť. Všetci tú chuť poznáme. Horkú/sladkú/mierne kyslú. Čistú i ochutenú. Každý ju skúsil. Každý má k nej postoj. Chutí, či nechutí. Možno oboje – chutí aj nechutí. Je obohacujúce sledovať kultúru. Spôsoby. Rozdiely. Zvyklosti. Názory. Poddať sa im. Unášať sa ňou. A tiež jej odolať.

..vždy len jeden okamih

..vždy novší ako ten predchádzajúci

..nikdy nie rovnaký

..colapsando/..collapsing/..rúcajúci sa

Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu:

Just watch & enjoy. Don’t think too much.

And if you wish to check this out…

Rovnováha. Balans. Vyrovnanosť. Equilibrium. Yin a Yang.

Nie je potrebné hľadať význam. Zmysel. Dôvod. Poslanie.

Stačí si v danom okamihu vychutnať krásu. Zachytiť ju v mysli, v pamäti, prevždy a v origináli len pre seba. Alternatívne a nesebecky s možnou zdieľanou interpretáciou pre druhých, hoci prirodzene a (ne)úmyselne viac či menej postupne a neúmyselne skreslenou. A logicky aj s rizkom postupnej straty, či úplného, zabudnutia v sebe samom.

Alebo ju (ne)bezpečne uložiť do cloudu či na vlastný hardware či iný nosič. S limtovanou technickou garanciou zachovania na veky vekov a s rizikom zneužitia neuplatnených autorských práv a aj postupnou degradáciou vlastnej schopnosti o zapamätanie si jedinečných a neopakovateľných pocitov. A tým postupne, hoci neplánovane, ochudobniť primárne príjemcu, no fyziologicky i seba samého hodnoverne si vybaviť či predstaviť aspoň zlomok pocitov prežitých z okamihu jedinečného zaznamenania chvíle, ktorá sa v danej forme a neopakovateľnom okamihu už nikdy viac nebude opakovať. Pridať sa tak postupne k už neautentickej interpretácii toho, čo len autor sám pri okamihu zachytenia mohol pocítiť, prežiť, naplno si uvedomiť a navždy zaznamenať.

Život. Práca. Vzťahy. Ktorú cestu k dosiahnutiu uspokojivého maxima si vybrať? Ktorou cestou k dosiahnutiu cieľa sa vydať?

Vybrať si hlavnú, priamu, pohodlnejšiu a rýchlejšiu cestu? Hoci drahšiu, alternatívami obmedzenú, takmer vždy bezúnikovú pri strategickom ohrození, ignorujúcu či prehliadajúcu skryté detaily a zanedbávajúcu nečakané inšpirujúce momenty a krásy a hlavne bez vychutnania si okamihu?

Alebo využiť vedľajšie cesty, ktoré, hoc časovo náročnejšie, ale so širším obzorom, výhľadom a pohľadom na vec, otvoria ďalšie cesty, neočakávané vnemy, nové obzory, pohľady dynamiku a hlavne radosť? Paradoxne dlhšie, na pozornosť náročnejšie, no na konci dňa lacnejšie a s otvorenou improvizáciou pri neočakávanom okamihu, umožňujúcim zníženie rizika, širší obzor a garantovaný úspech?

Vždy je možné ísť ktoroukoľvek z ciest. Rovnaký cieľ je možné dosiahnuť viacerými cestami, rovnými či kľukatými. Riziká vždy boli a budú vždy a všade, bez ohľadu na cestu, ktorou sa vyberieme. Väčšie či menšie. Rozdielom je obzor a benefit, ktorý je rôzny, podľa spôsobu, ktorý si vyberieme. Správna odpoveď vo všeobecnosti nie je. No je správne sa rozhodnúť a vybrať si cestu.

Netreba príliš premýšľať. Možno sa iba nechať unášať. A možno len zľahka vnímať a objavovať. Nehľadať príčinu a následok, cieľ či iný zmysel. Iba nájsť krásu. Jedinečnosť okamihu.

Život. Silu. Energiu. Neuveriteľnú silu žiť, prežiť a meniť.

A možno len vnímať jednoduchosť, bez hľadania dôvodu. Oddychovať. Nepremýšľať. Nasávať pozitívnu energiu. Teraz. Práve teraz.

Väčšina z nás má svoje morálne hodnoty nastavené jasne, trasparentne, stabilne a nemenne. Bez toho, aby sme tu – na tomto mieste – posudzovali, či sú v súlade s všeobecne prijateľnými normami, ktoré ešte neznamenajú, že sú správne, i vzhľadom na neustále sa meniacu spoločnosť, jej hodnoty a normy, tak regionálne ako i národné, či založené na inom geografickom či politickom členení priestoru (rozumej planéty). No sú nastavené nemenne.

Iná skupina ľudí je zase tá, ktorá bez ohľadu na východiskový bod (nachádzajúci sa v tzv. morálnych medziach, alebo naopak vyčnievajúci z nich – rozumej v nemorálnom priestore), je spôsobilá a schopná dynamicky meniť svoj postoj podľa vlastných pravidiel, ktoré sa menia tak rýchlo, ako sa mení sekundu za sekundou čas, ktorý žijeme. A to podľa toho, čo v danej situácii, krátkodobej či dlhodobej, považuje za svoj cieľ, a to bez ohľadu na to, či ide o cieľ v súlade s etikou, rešpektovaním všeobecne zaužívaných pravidiel, úzusov alebo zákonov.

Morálna flexibilita žiaľ nekončí tam, kde začína porušovanie práv človeka (dieťaťa), nerešpektovanie ich práv, záujmov a potrieb. Človek morálne nespôsobilý či neprispôsobivý sa nezastaví pred ničím. Z navonok zdanlivo stabilne pôsobiaceho človeka s morálnymi hodnotami, korými sa radí do komunity v ktorej žije, pracuje či inak pôsobí, sa dynamicky mení na človeka ostro a bez najmenších zábran idúceho až bojujúceho za – v danej chvíli diametrálne odlišné a spoločensky neprijateľne – hodnoty či ciele.

Stačí kliknúť na link/obrázok nižšie a dozviete sa viac.

Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu:

Nové videá (vídejá), ktoré vytvoril môj 8-ročný synček, práve uverejnil na svojom kanáli na YouTube – Kristof Dragon. Pozrite a vychutnajte si ich, okomentujte a dajte odber. Začnite kliknutím na obrázok nižšie.

Ďakujem krásne.

Hrdý tatík

---

New videos created by my 8-year old son just released on his youtube channel – Kristof Dragon. Just watch, enjoy and feel free to like, comment and subscribe. Just follow the link/the picture below.

Thank you a lot.

Proud Daddy

V jednej španielsky hovoriacej latinskoamerickej krajine je zaužívané hovoriť – “No soy Pinocchio”. Znamená to “Nie som Pinocchio”, a teda neklamem.

Čo presne znamená “Nie som Pinocchio?”

Kto môže povedať “Nie som Pinochio”? Môže to povedať Pinochio?

Ak niekto povie “Nie som Pinocchio”, znamená to, že nie je Pinocchio, alebo to znamená, že to určite musí byť Pinocchio, no štandardne opäť nehovorí pravdu? Isteže existujú tí, ktorým môžeme veriť, pretože nás nikdy, neklamali a nesklamali, nepodviedli a neokradli, nikdy nám ani dieťaťu neublížili, alebo sa inak neprečinili voči nám pred zákonom.

Pinocchio je všade okolo nás. Nie je ním každý, no každý sa ním môže stať. A pokiaľ hovorí, že nemôže, tak je len ďalším z mnohých Pinocchiov.

Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu:

Keďže matka stráca pôdu pod nohami a jej predošlé pokusy urobiť z otca arogantné a agresívne hovädo psychicky týrajúce dieťa a sexuálne ho zneužívajúce, a naviac brániace jeho inak prirodzenému psychickému a fyzickému vývoju (bez ohľadu na akýkoľvek dôkaz, no tzv. “právnický smrad” je nevyhnutný), je potrebné zaradiť vyššiu rýchlosť a útočiť ešte viac.

Je jedno, že pravda je na míle vzdialená. Stačí odpustok 2x do roka v kostole na dedine, kde sa miesi miestna komunita, brat má milenecký pomer so sestrou, ruka ruku myje, a všetky hriechy navonok silno veriacej matky idú bokom presne tak, ako pomyje opúšťajú školskú jedáleň každé popoludnie, aby nakŕmili špinavé svine, ktoré aj tak nakoniec s celým tým odpadom a špinou radi zožerieme…

Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu:

Stop bullshitting around.

Už stačilo lží pred sociálnou kuratelou.

Dosť bolo lží pred Okresným, Krajským a Najvyšším súdom.

Už stačilo lží pred Centrom pred deti a rodiny.

Dosť bolo klamania vlastnému dieťaťu.

Mne klam naďalej, koľko len chceš. Pravdu poznám, tý je len jedna a slušnosť voči mne neočakávam, pretože tú len predstieraš.

Aspoň z úcty k nášmu dieťaťu sa aspoň k nemu, prosím, chovaj slušne a viac mu neubližuj.

Ochutnávka lží na linku nižšie. A to nie je všetko. Bolo, je a iste ich bude omnoho viac. O tom niet najmenších pochýb.

Tvoje lži sú na papieri a vďaka súdu i zaznamenané na audio nahrávkach. A neuplynie veľa času a pravdu o Tebe sa dozvedia všetci. Aj naše dieťa. Keď príde ten správny čas.

Ďalšie zaujímavé informácie o slovenskej realite a o tom, ako môže dieťa prísť o otca vďaka sústavnému porušovaniu ústavy a zákonov matkami, úradmi, súdmi a súdnymi znalcami nájdete tu:

Prichádzajúci čas Vianoc. Pre mnohých čas odpúšťania. Čas darčekov, darov a finačnej pomoci. Pre mnoho ľudí, inštitúcii, organizácii a nadácii hlavný zdroj príjmov. V správnom čase štedrosti, hojnosti a často i nekontrolovaných pozitívnych emócii.

Týždenne doručených niekoľko žiadostí o podporu. Zvýšený nápor na sociálne siete a reklamný priestor v masových médiách. Print všade okolo nás.

Deti. Onkológia. Kardiocentrum. Detské domovy. Pastelky.

Správna vec. Správna? Správna rozhodne v situácii, keď je podpora zo strany štátu, zdravotných poisťovní a pacientov nedostatočná. Bolo by krásne, pokiaľ by alternatívna forma nebola nutná. Ale je.

Ako však reagovať keď… “Podporiť druhých znamená okrádať vlastných.”, a tiež “Dať iným, hoci chorým a odkázaným deťom, znamená okradnúť vlastné dieťa.” Aspoň podľa tých, ktorý si nárokujú tie isté fondy pre seba. Na to zneužívajú vlastné deti, inak žijúce v hojnosti a spokojnosti a s finačnou podporou a ekonomickým zaistením od otcov od ich narodenia.

No ak ide o to, ako rozbiť krásny vzťah otca a dieťaťa a pokiaľ ide o ekonomické zaistenie maminky, tak morálne zásady a inak image chápajúcej a podporujúcej matky ide do ústrania a v rebríčku priorít a hodnôt na samé dno.

Týmto sa opäť, už ďalší rok ospravedlňujem inštitúciám:

Nadácia detského kardiocentra

Onkologický ústav svätej Alžbety

Národný onkologický ústav

Kvapka nádeje

Krištáľové krídlo

a všetkým ostatným, ktorí boli a stále sú na zozname,

že im opäť už po štvrtýkrát neprispejem na potrebný účel. A to preto, že mi bolo opakovane vyčítané priamo matkou dieťaťa i nepriamo nemenovanými úradmi, že choré detičky nemajú prednosť pred mojim zdravým dieťaťom, ktoré som vždy a do sýtosti zaisťoval po všetkých stránkach a ktoré žilo, žije a bude naďalej žiť v hojnosti a plnom zdraví.

Všetci sme si rovní. No niektorí sú rovnejší.

Už bolo vyslovené. Pokiaľ niekto chce, vie odhadnúť svoje sily, má cieľ, odhodlanosť a motiváciu poraziť lenivosť, rezignáciu a konkurenciu, nič ho nezastaví.

A je to tu.

Prvý polmaratón.

Okrem logicky a bez diskusie očakávaného objektívneho cieľa 100 metrov nad 21 km i subjektívny cieľ, ktorý z nedostatku skúseností, no viac z matematického ako pragmatického dôvodu neodhadnutého časového cieľa do 02:00:00 (hh:mm:ss).

V cieli s časom o 13 minút dlhším, no zároveň s 13 minút dlhšie trvajúcou skúsenosťou. Bez výčitiek a s pravdivým priznaním upraviť cieľ na priebežnej méte 16 km niekde okolo času 01:30:00 na novo stanovený čas 21 km za 02:15:00 hod. A ten sa i naplnil, hoci bol tým druhým, upraveným, a teda reálnejším. Ide o šport. Len o šport.

Nejde o život, ani o zdravie, ani o nenaplnenú spravodlivosť pre dieťa. V podstate nejde o nič. Vôbec nič.

Ohliadnúc sa späť, a bez akejkoľvek snahy či najmenšieho dôvodu o sebaospravedlnenie (keďže k nemu nie je najmenší dôvod ani pred sebou ani pred inými), na imaginárnej časovej osi od bodu (ne)hybnosti 0 km v čase 0, do bodu 21,1 km v časovom bode 4 mesiace od 3-násobnej fraktúry priehlavku. A bez inak potrebného tréningu.

17.06. – úraz

18.06. – sádra

04.09. – preteky 5 km

18.09. – tréning 10 km

19.09. – preteky 10 km

26.09. – preteky 10 km

10.10. – tréning 6 km

15.10. – preteky polmaratón

Ďalšia méta prekonaná. Zrejme na dosť dlhú dobu. Nová méta, niekde medzi pol a celými 42 kilometrami zatiaľ nestanovená parametrami – kde, kedy, ako, ako dôležito a s akým úsilím.

Seoul Bongeunsa Run. Prečo sa nepripojiť, keď je tréning v pláne a po celom svete sa nadšenci behu pripojili k prestížnemu behu, tentokrát v Ázii, v Južnej Kórei.

Ďalší zo série behov na vzdialenosť, zatiaľ len, 10 km. No s posunom v čase, kadencii a v motivácii na ďalší výkon – plánovaný na blízke obdobie a s dvojnásobnou dĺžkou. Pred úrazom pripravený v kľude zvládnuť 16 km, no vďaka vlastnej neopatrnosti teraz s novým začiatkom a postupným progresom.

A okrem iného – dieťatku sa medaila náramne páči. Tak prečo nie. Dôvera v úspech od vlastného syna je najlepšou motiváciou. Inej, dôležitej niet.

A bez ohľadu na účastnícku medailu či bezcenný certifikát – strednodobý cieľ – polmaratón, sa neodvratiteľne blíži.

2 roky od posledných pretekov. 1,5 roka od posledného “pandémiou” podmieneného behu na páse. 3 mesiace od trojnásobnej zlomeniny priehlavku.

Virtuálne preteky, na vzdialenosť žiaľ len 10 km namiesto plánovaného polmaratónu.

Beh odbehnutý ďaleko za vlastným štandardom a za iných okolností očakávaným výkonom, no bez bolestí, bez zranení, pri menej ako ideálnych podmienkach. S pocitom spokojnosti, úľavy, potešenia z nezraniteľnosti a potvrdenia úspešnej liečby, no i s pocitom, že telo stále potvrdilo svoju formu napriek absencii prípravy alebo minimálnej podpory kondície.

Vtipne a zároveň smutne, avšak voči sebe i so sebakritickým priznaním a logicky možno i nezodpovedne, výsledok jednoznačne objektívne neuznaný medzinárodným organizátorom a certifikačnou komisiou, nakoľko chybou bežca, istého svojim konaním, no vďaka bezstarostnému vnímaniu nízkej priority v porovnaní s prioritami a hodnotami bežného dňa, dosiahnutý mylne v iný deň, ako bol ten stanovený. Zvlášť v situácii, keď event bol predurčený v závislosti na počte bežcov na zápis do knihy rekordov vo vopred stanovený termín a nie ako aktuálne moderné bežné behy s trojdňovým časovým rámcom.

Bez akejkoľvek sebaľútosti z vlastného organizačného zlyhania verdikt prijatý bez najmenšieho hnevu, no naopak so stoickým chladom a prijateľnou mierou výčitky, prijatý s pokorou a humorom.

Avšak ničím neodradený podniknúť tú istú poliečebnú tortúru s vedomím možných následkov, no vnútornou silou pôvodne neplánovane potvrdiť svoj výkon, pripravenosť a silu tak vnútornú ako i fyzickú, beh zopakovaný v ďalší deň, v časovom rámci stanovenom pravidlami a s výsledkom bez mihnutia oka uznaným do menej ako sekundy po uploade výsledku behu po jeho ukončení.

Pretože vnútorná sila prevýši tú fyzickú a nič nezastaví snahu o potvrdenie svojich síl, kapacity, úsilia i mentálneho nastavenia.

“Výsledkom je výsledok.” Lepší a drajvovaný pôvodným zlyhaním. Posilnený vlastným neúspechom, ktorý by bol za iných okolností (hoci s navlas rovnakým výsledkom) vnímaný ako neupierateľný úspech.

A presne o tom je vnútorný motív. Za žiadnych okolností sa nezvdať a bojovať. Vytrvať. Neúspech vnímať ako odrazový mostík pre ďalší krok – či už ďalší neúspech, alebo vytúžený úspech. Nevzdať sa, prekročiť tieň, ovládnuť svoj limit, zdolať novú métu a nikomu a ničomu nedovoliť podlomiť samého seba. Biť sa o svoj cieľ a biť sa s prekážkami. Či už v podobe hlúpej chyby v termíne behu, alebo v podobe nezmyslov prinášaných spoločnosťou, či hlúposti, egoizme alebo arogancii ľudí, ktorí vás chcú zničiť v prospech vlastných nelogických cieľov, túžob a egoistických a ekonomických snáh využiť vás vo svoj prospech, ponížiť vás a bezstarostne žiť na váš úkor. A to je jednoznačný a jediný odkaz všetkým tým, od súkromných kontaktov cez spoločenské kontakty, políciu, prokuratúru, až po orgány štátnej, výkonnej a súdnej moci, ktorí sa oprávnene našli alebo môžu nájsť v predchádzajúcom posolstve. Nič nezastaví moju snahu, vôľu, chuť, oprávnený záujem, boj o spravodlivý proces, prekonanie vlastných limitov a boj o dodržiavanie práva a rešpektovanie zájmov dieťaťa.

Iba strela. Ktorá ako jediná môže byť rýchlejšia a údernejšia a ktorá ma môže zastaviť.

Náš prvý spoločný beh a náš ďalší športový úspech. Nová skúsenosť hnaná od cieľavedomosti vrámci športových cieľov, cez túžbu po uznaní a odlíšení medzi detskými kamarátmi, až po vysnívanú účastnícku medailu potvrdzujúcu samotný úspech a možno i nový začiatok.

Úspech a skúsenosť, ktoré sú jedinečné a neopakovateľné, pretože sú prvé. A to, čo je prvé, sa už nezopakuje a navždy zotrvá v pamäti ako spomienka krásna a príjemná, či vnímaná viac ako dlhá a únavná, no navždy jedninečná a unikátna.

Zadosťučinením nie je len ďalšia medaila do zbierky na výstavke, no i bezodkladná registrácia na ďalšie preteky a na sériu pretekov, ktoré budujú nový návyk, koníček, cieľ a prirodzene očakávané vnímanie druhými ako i sebavnímanie malej duše dieťaťa, ktorému stačí tak málo – uznanie a ocenenie svojej snahy, ktorá je iná ako tuctová, ktorej sa jej dostáva vrámci školy v podobe známok, alebo inej bezduchej motivácii či pochvale, s ktorou sa stretáva vrámci najbližšieho okolia.

I takto, opäť, blahoželám svojmu synčekovi za úspech, ktorý dosiahol tým, že sa ako najmladší zaradil medzi tri najúspešnejšie deti vrámci celých pretekov.

Mucho más. La experiencia. Tanto el presente como el del pasado. Siempre y lógicamente una necesidad básica. Vivir y disfrutar. Para insipración. Para los recuerdos. Por la motivación para volver a disfrutar. Solo donde tiene su real origen. Por pasión. Llamar interés y deseo.

A ďalšie. Skúsenosť. Súčasnosť aj minulosť. Vždy a logicky základná potreba. Žiť a užívať si. Pre inšpiráciu. Pre spomienky. Pre motiváciu opäť si užívať. Len tam, kde má svoj skutočný pôvod. Pre vášeň. Vzbudiť záujem a túžbu.

2 KONTINENTY – 1 KRAJINA – PREPOJENIE 2 SVETOV – 1 KANÁL – 1 PRETEKY – 1 SLOVÁK – 427

Skutočný a uveriteľný zážitok. Vytrvalosť, sila, energia, adrenalín, mrazenie tela, vyčerpanosť, no i eufória. Po prehýrenej sobotnej bujarej noci s asi len 3-hodinovým spánkom na štarte ešte stále temná noc južného kontinentu pri svite mesiaca vysoko nad hlavou a búrkou kilometre vzdialenou, no svojou silou osvetľujúcou i blízke nebo a v cieli na severe už horúce prebúdzajúce sa ráno s pachom rýb z blízkeho prístavu a rybármi, pre ktorých je tento deň len bežný pracovný, bez akéhokoľvek povšimnutia jeho atraktívnosti vnímanou tými, pre ktorých je v tento rok nenahraditeľne výnimočný, či už s vytúženým časom a umiestnením, alebo “len” príjemným spestrením športovej aktivity bez ambícií na akékoľvek víťazstvo.

Trať od vojenskej základne v Mirador de Las Américas z miernej roviny k hlavnej tepne spájajúcej juh a sever sveta (tak ako i Pacifik a Atlantik) slávnou Carrera Panamericana plynule nadväzujúcou na most Puente de Las Américas ponad samotný prieplav s najvyšším bod behu, kde sily po prvýkrát dochádzajú, no hneď s oddychovým zrýchleným tempom dobiehajúcim dočasne znížené priemerné tempo zostupujúc na Cinta Costera, ktorá je výnimočne uzavretá pre túto výnimočnú športovú udalosť, vďaka ktorej je možné si vychutnať atmosféru blížiaceho sa nedeľného rána v kombinácii s pohľadom na siluetu mesta postupne, no napriek tomu rýchlo, odkrývanú vychádzajúcim žeravým slnkom, až do cieľa v mieste, kde sa spája historické mesto s Avenidou Balboa, každodenným symbolom skorého ranného behu alebo joggingu a poobedného relaxu, prechádzok, výkonov podvečerných atlétov tak individuálneho športu ako i teamových hier všetkých vekových a bez hanby aj hmotnostných kategórii.

Pred cieľom za hlasnej asistencie čakajúcich a prizerajúcich povzbudzujúcich divákov bez ohľadu na to kto, odkiaľ a prečo a v cieli typické “De donde?” ilustrujúce silnú účasť z celého sveta, kde národnosť či miesto pobytu nehrá absolútne žiadnu rolu, no je len jednoduchým prejavom záujmu a atraktívnosti celého eventu, ktorý spája tak neživé ako i živé, a to nielen v tento, no i minulé a snáď i budúce športové roky.

… je to, čo nás mentálne či momentálne, no i perspektívne povzbudzuje a drží pozitívnymi. Bez nich by sme žili svet bez motivácie, aktivity, chute a radosti, a teda taký, ktorý z nás robí nemysliace stroje a chodiace a pracujúce mŕtvoly. Otázkou je, či je to úmysel…. urobiť z nás stroje alebo roboty mysliace alebo programované len v hraniciach vymedzených programom či na objednávku (NWO) overloardov, pre ktorých je dôležitý, či primárne dôležitý vlastný prospech, nech už je definovaný ako finančný prospech, prestíž, potreba vládnuť či ovládať alebo iba prízemná, no okolitou spoločnosťou uznávaná úchylná potreba ublížiť .

To, čo nás drží pri zmysloch, je mentálne povzbudenie, ktoré je nezávislé na okolnostiach a ktoré nám zabráni myslieť na negatívne vplyvy okolia, vplyvy platených korporátnych médii, všadeprítomnej tzv. nezávislej a nepodmienenej realite prepletenej “objektívnou”, no hlavne platenou reklamou, ktorej “zaručene ide o naše blaho”, hoci jej o prospech adresáta nejde, nešlo a ani nepôjde.

Na tomto mieste nájdete zaujímavé a závažné informácie o tom, ako je na Slovensku jednoduché rozbiť a zničiť vzťah dieťaťa a otca. Oboznámite sa s tým, aké je jednoduché pripraviť dieťa o otca a otca o dieťa. Nájdete tu inšpiráciu ako postupovať voči úradom, štátnym inštitúciám, sociálnej kuratele, škole, ktorú navštevuje vaše dieťa, súdom, súdnemu znalcovi a polícii.

Spoznáte postupy úradov a orgánov, ktoré rozhodujú o vašom dieťati a o vás. Zistíte, kto rozhoduje o vašom dieťati, a to bez toho, aby sa o dieťa a jeho názor ktokoľvek, okrem vás, zaujímal.

To všetko, v anonymizovanej podobe… a to len v záujme dieťaťa. Nie v záujme matky, ani iných strán, ktoré chcú zo zreteľných dôvodov zostať v anonymite. Ich záujmy nie sú v súlade so záujmami dieťaťa, Ústavou SR, Európskym dohovorom o právach dieťata, logikou, slušnosťou, morálkou a podobne. Rozsah informácii však bude do budúcna závisieť len a len od dodržiavania zákonov a od toho, ako budú platnú právnu úpravu rešpektovať a napĺňať jednotlivé zainteresované strany.

---

Matky tu nájdu inšpiráciu, aké špinavosti urobiť preto, aby získali dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti.

Otcovia tu nájdu cenné rady, ako sa brániť voči arogancii matiek, beztrestnému obviňovaniu z ich strany za asistencie orgánov štátnej moci, ignorovaniu dieťaťa zo strany sociálky, zaujatosti súdnych znalkýň a klinických psychologičiek, no hlavne ako ubrániť deti pred tým, aby sa z nich stali deti manipulované a psychicky ničené ambicióznymi matkami, ktoré si z detí robia prostriedok zvyšovania vlastného ega a dosahovania zaručenia vlastného životného nadštandardu, čo sa za posledné roky stalo národným športom a vecou prestíže mnohých matiek.

---

Podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná. Pokiaľ sa ktokoľvek pokúsi sám seba stotožniť s informáciami tu uvedenými, pôjde o jeho vlastnú interpretáciu nezávislú od môjej vôle. Cieľom nie je nikoho a nijakým spôsobom poškodiť, alebo ublížiť. Linky sú skutočné. Fotografie pod nimi sú ilustračné.